Huliak o Tomášovi Tarabovi
Rudolf Huliak rozpráva o Tomášovi Tarabovi, v rozhovore s Dannym Kollárom/Bombicom alebo ako sa to volá
Nepoznám… a teraz dobre počúvajte… väčšieho, odrbávača, klamára, prospechára a človeka so špinavým charakterom, ako je Tomáš Taraba. Nikdy v živote som sa nestretol s človekom, ktorý vám podá ruku, a odrbe vás - nestihnete sa od neho otočiť - to je Tomáš Taraba. Nádherný, úslužný, distinguovaný, rétorický, absolútne vybavený junáčik, ktorý je jednoducho po bohovy prvý a myslí si , že zajtra ide byť predsedom vlády.
Úplne sa to z ničoho nič zvŕtlo na debatu, že nastal konflikt, kto bude ministrom miesto mňa. Zavrel som sa s Tomášom vedľa do miestnosti a vravím mu, ako si to ty predstavuješ? Keby tam bol Ľupták, keby tam bol Ševčík, robím to s nimi. Tebe štátného tajomníka robiť ísť nemôžem, pretože behom týždňa by som ťa vyhodil z okna. Ja sa poznám. My dvaja by sme sa nezniesli, lebo ty si jeden arogantný chrapúň, ktorý by nepripustil cudzí názor. Proste, aj keď budeš trepať kraviny, trváš si na nich, keby to bolo hneď, ja neviem čo, nad slnko jasnejšie, skrátka ty si jeden egomaniak… To si mi ako povedal? No ako ma počuješ, tak som ti to povedal… skrátka my dvaja sa neznesieme. hej? Príliš veľký kohúti na malom smetisku a toto by dobrotu nerobilo, ja som otvorený človek, ja veľmi dobre cítim tú animozitu z teba. “Niéé veď tu bude úplne opačne, ja sa v tom absolútne nevyznám, ty si v tom doma, ja práveže budem potrebovať pomoc tvoju, tvojich ľudí, tvoj tím odborníkov, ktorí ty jednoducho so sebou donesieš pretože ja nemám nikoho, ja mám len Filipa Kuffu a ten robí horára vo vojenských lesoch, skrátka fakt nikoho nemám koho by som si tam so sebou zobral”.
No a jednoducho som mu potom povedal, aký si, taký si, veď ja výjdem aj s vysávačom, myslím si, že nejako to utrasieme. Tak ako povedal, vyznám sa v tom absolútne, ako hus do piva, jemu životné prostredie nehovorí absolútne nič, možno tie cifry ktoré tam skákali z toho sa mu oči vlnili, vravím, ja tú odbornú stránku si zastreším a ja som mal komplet tím, všetkých generálnych… všetkých štátnych tajomníkov nachystaných, do slovenskej akadémie životného prostredia, na slovensku ééé túto štátnu ochranu prírody, všetkých národných parkov my sme mali kompletne nachystaný manažment, že by sme boli prišli, ťap ťap, a do dvoch týždňov vymenené ministerstvo životného prostredia…
Zdvihnem telefón, vravím… Tomáš vieš čo si podpísal? A ten začal zjapať po mne do telefónu, aký som ja K… ako sa tomu K… rozumiem, a ako ho ja len odrbávam, že sa nevyznám vo veciach, že už mu leziem na nervy a neviem čo to bolo… súvislých 15 minút nadávania, mu vravím, dobre no keď máš takýto názor na mňa, my sa nemáme čo debatovať, zložil som mu telefón a napísal som mu SMSku že skrátka ma veľmi mrzí, keď má takýto pocit, ale to čo podpísal, je likvidačné pre Slovensko.
Takto… vždy som sa snažil prísť, vysvetliť, čo robí Filip Kuffa za kraviny v národných parkoch, krížom krážom vrámci likvidácie ochrany prírody, a obdobých záležitostí, a proste všetkých vecí, kde nám ľudia nadávali, neštátni vlastníci lesov, starostovia, primátori, že posledný raz nás volili, pretože je tu väčší chaos, bordel a cirkus ako bol za Budaja, a obdobne. Toto som počúval pravidelne, vždy som sa za tým Tomášom snažíl prísť, vysvetlil mu, čo zle robia. Dal si chvalabohu povedať, zobral tú ochranu prírody spod Kuffu, dali sme mu len prevádzku národných parkov pod neho, aby si tam robil s drevom čo chce, lebo Kuffa nezniesol niekoho, kto sa v horárčine trocha viac vyznal ako on, už bol preňho nebezpečný, lebo on potreboval vytvoriť dojem u Tarabu, že on je jediný kto sa v tomto odvetví a obore vyzná. Viete, keď je niekto Ing a dajú mu vo vojenských lesov stáť pri štiepkovači a robí čiarky koľko fúr odvezú nákladné autá, tak to o niečom svedčí.